PANN.NATE POST, BY LJH, 2015.06.22
Slovak translation. Sent anonymously to HLJH
'Zabite ma, ale prosím zachráňte aspoň moje deti''
Pretože moji synovia stretli hroznú matku, teraz umierajú. Moje meno je Lee Junghee. Chcem zachrániť svojich synov aj keď je neskoro. Kvôli znásilneniam, ktorým boli vystavení a museli ich trpieť viac ako 10 rokov bol môj starší syn prijatý do nemocnice a môj mladší syn nemôže navštevovať školu a nemôže ani dostať poriadnu liečbu. Preto, že som neušla so svojimi synmi skôr... je to všetko ich matky chyba.
Môj muž, ktorý utiekol do zahraničia bol schopný dostať sa ku mne s titulom kostolného oppa (oppa z kostola, oppaa= starší brat) a nakoniec ma znásilniť. Potom v rozpätí asi troch mesiacov moja a môjho manžela rodina usporiadala naše zásnuby a svadbu a nasledovali môjho muža do Ameriky.
Avšak neskôr som zistila, že môj manžel už mal ženu a dieťa.
Môj manžel si ma vzal so zámerom využívať ma a celé tie nechutné časti ( po svadbe) začali. Môj manžel mi dával tabletky na spanie a praktizoval prostitúciu a obchodovanie v jeho dome. Či to už bol túžiaci Kórejec študujúci v zahraničí, beloch, černoch alebo Japonec jemu na tom nezáležalo, prijímal všetkých zákazníkov. Až do teraz to musí byť okolo 1000 ľudí ( ktorí ma napadli) v mojich posledných 20 rokoch manželstva.
Môj manžel mi prikázal, aby som nemala deti. Tri roky takto ubehli. Počas nich ma manžel znásilňoval a bil ma, aby ma skrotil a aby som ho počúvala. Ani som si neuvedomila, že som pripustila ľudí k prostitúcii (t/n: to bolo trochu nejasné) až po rokoch, kedy som mala môjho najstaršieho syna. Žila som neustály horor môjho manžela nechávajúc sa biť pre nezmyselné veci a potom sa iba roztiahnuť na podlahu. Dostala som bitku, lebo podľa neho bolo jedlo príliš horúce, nebolo príliš dobré, môj spôsob rozprávania bol nevďačný, odvrávala som a kvôli tomu som bola zastrašená a žila som ako otrok v Amerike. Keď mi povedal, že niekto čierny alebo Mexičan sa ma chystá zajať, mám ostať v jeho dodávke. Ja som mu verila a ostala som vo vnútri a čakala som aj 10 hodín.
Nevedela som hovoriť po anglicky a stala som sa pre môjho manžela skroteným idiotom. Môj manžel sa do obchodovania so sexom nedostal kvôli peniazom. Bolo to jeho povolanie a začal s tým už veľmi dávno.
Vzal prácu ''pastora'', takže ostatní verili jemu a jeho zovňajšku. Potom nadrogoval ľudí v kostole a oni sa stali závislí od drog, takže mohli spoznať a navštíviť aj jeho druhé ja. Nikto mi neveril a radšej verili môjmu manželovi, ktorý sa správal, že by daroval aj pľúca ako pastor, ba viac, spôsobil to, aby som nebola schopná niekomu niečo povedať. Členovia mojej rodiny vedeli, že ma manžel bije a oni (ako moja matka a sestra) ho v tom povzbudzovali, aby viac pokračoval, aby ma skrotil. Kvôli tomu som cítila, že tu nie je pre mňa žiadne miesto aby som žila. A viac mätúce je to , že môj manžel a moji členovia rodiny boli znepokojení, že to tajomstvo sa môže dostať von, tak dopredu pripravili dokumenty aby ma poslali na psychiatriu v prípade, že by som hovorila alebo sa búrila. Aj keď som sa nijako nelíšila od siroty, nekonala som tak a dala som môjmu manželovi a mojej rodine pokoj, aby som ochránila moje deti. Takže som sa prirodzene nebúrila. Hoci som sa raz vykradla s výhovorkou a išla som do nemocnice, aby som dostala potvrdenie, že som mentálne v poriadku a zdravá.
A predsa som nemohla pokračovať v pozeraní na moje deti ako sú využívané a konečne som ušla. Tak to konečne dávame vedieť celému svetu. Moje deti boli vždy skľúčené, smutné, vyhýbali sa ľuďom a museli prísť domov hneď po škole. Ak neboli žiadny zákazníci môj manžel učil deti ako ich zaujať. A toto bol druh šialeného, robusného rodinného biznisu aký chcel. Moje deti a ja sme boli napadnuté tiež mojim svokrom, ktorý bol pastor a stretávanie sa s ním a jeho synom , mojím manželom - tiež pastorom, vyvolávalo vo mne pocit, že je to nefér, že som sa to pokúsila dosiahnuť a ukázať vo svete. Minulý rok som šla do 기자회견 ( v preklade niečo ako Reportérsky názor, predpokladám, že je to TV show) so svojimi deťmi a tiež sme boli vo všetkých správach, čo všetci viete. Nestarala som sa, či ukážu moju tvár alebo nedajú na moju tvár mozaiku. Tiež som mala interview v 그것이 알고싶다 (Chcem vedieť, že...) a iných vysielacích staníc a bolo povedané, aby som čakala na reportérov, ktorí ma kontaktuje ale zmizli bez kontaktu alebo nejakých noviniek. Pokúsila som sa kontaktovať všetky zahraničné stanice bez ohľadu či sú malé alebo veľké, ale môj muž z druhej strany vydával tlak a ja som bola v pozícii, kedy som nemohla ísť do zahraničia. Všetky články, ktoré boli jedného dňa naraz zmizli. Na druhej strane to znelo ako keby som si všetko vymyslela a šialene dookola skákala. Ak to nebola pravda ako som mohla, ja s tým veľkým strachom žalovať viac ako 30 ľudí. Mojich rodičov, sestru, svokra, synovcov, brata, švagrinú a jej rodinu - všetkých som žalovala. Dokonca od teraz budem pokračovať v žalovaní každého, kto poškodil mojim deťom.
Pokiaľ som žila s mojím mužom, tak sa mi vyhrážal, že zabije moje deti ak prezradím to tajomstvo a ešte ich začal biť pred mojimi očami. Keď môj starší syn mal 6 rokov môj manžel ho bil dokiaľ sa jeho dva predné rezáky nezlomili a krvácali, čo zapríčinilo, že omdlel. Aby sa uistil, že nebudem do toho zasahovať môj manžel niekedy vzal moje deti do samostatnej izby, zamkol dvere a bil ich. Bola som vystrašená, že moje deti môžu umrieť, tak som urobila všetko čo mi povedal. Bola som hlúpa a nerozumná.
Momentálne je pre nás veľmi ťažké takto žiť a nikto nám nepomáha ale sme šťastnejší, udávame ľudí, ktorí nás znásilňovali. Žalujeme len tých, ktorí nás nepretržite znásilňovali 7 až 10 rokov. Nemám plán na to, aby som žalovala aj tých, ktorí prišli len raz alebo dvakrát. Je to veľa cudzincov, ktorí prišli, ale ak by som videla ich tvár, tak by som ich spoznala. Títo cudzinci neboli donútení robiť nič a vlastne si užívali akty, ktoré páchali stretávajúc sa v tajnosti, takže nikto nie je schopný ich rozoznať. Takto si svoje tajomstvá uchovávajú. Ak niekoho stretnú, kto by ich napadol, vyhrážajú sa im videom, ktoré natočili s ním pri napadnutí/ znásilnení. A ja im môžem hroziť s tým, že znásilnili moje deti. Pretože je veľa ľudí (cudzinci, násilníci, atď), ktorí sú spojení, aj keď boli podozriví v posledných 2-5 rokoch, boli schopní zničiť všetky záznamy z počítačov a vyhnúť sa trestu.
Pretože sme boli súčasťou manželovej rodiny, keď ostatný z toho biznisu na nás pozreli, mysleli si, že vedieme silný rodinný biznis a nemusia sa obávať. Hoci keď nás vzali a delili si nás nemysleli, že to čo robia je zlé. Iba si mysleli, že jednoducho si zarábajú peniaze a jednoducho pracujú. „Sú to práve jeho deti, tak čo na tom záleží! Iba sa učia skôr!“„Aj tak to budú robiť keď vyrastú, tak aký je problém že to robia trošku skôr?!“ Toto bola ich logika, všetci členovia hovorili veci ako toto.
Spoznala som svet po tom, ako som utiekla. V ten čas som si myslela, že je tu zem a nebo. Myslela som si, že všetky ženy boli chytené do pasce ich manželmi a že všetci predstierajú, že žijú šťastne. Nikto nežil ako my a svet nie je nejakým temným miestom. Uvedomila som si, že svet sa stal viac priehľadný a po prvý krát som si uvedomila, že existuje viac ľudí, ktorí žijú morálne ako tých, ktorí robia zlé veci. Preto som nakopila svoju odvahu. Pretože toto nie je lož. Viem, že pravda bude odhalená. Avšak všetci policajti hovoria tú istú vec stále dookola ako keby boli roboti. Hovoria, že oni vynesú pravdu na povrch ako prvý ale hneď na to ako to povedia, tak zase hovoria, žeby ma mali rýchlo zatvoriť prípad, žeby som mala prestať žalovať, prepustiť ma a že nerozumejú prečo to všetko robím.
Preto stále vyzývam. Prosila som o odpustenie, že som bola hriešna žena a že som nebola schopná ochrániť moje deti. Dokonca som kľačala pred políciou. Žiadala som ich nech prosím vynesú pravdu na povrch o mojich deťoch. Avšak ako keby sa na mne smiali, povedali mi: „Od tej doby to nevyzerá ako keby sme komunikovali, nemám vám čo na to povedať!“ a zmizli. Nezáleží kde ideme, nevšímajú si nás viac ako chrobákov a kričia na moje deti: „Ukľudni sa! Hovor len vtedy, keď ti dám otázku!“ Zaobchádzajú s nami ako keby sme boli kriminálnici. Je neskoro pre moje deti, ale chcem im dať slobodu. Som tak neznalá a nie je tu nič čo by som vedela a nemám žiadnu silu. Aby som dosiahla pravdu mojich detí... Prosím, pomôžte mi, všetci...
Pretože moji synovia stretli hroznú matku, teraz umierajú. Moje meno je Lee Junghee. Chcem zachrániť svojich synov aj keď je neskoro. Kvôli znásilneniam, ktorým boli vystavení a museli ich trpieť viac ako 10 rokov bol môj starší syn prijatý do nemocnice a môj mladší syn nemôže navštevovať školu a nemôže ani dostať poriadnu liečbu. Preto, že som neušla so svojimi synmi skôr... je to všetko ich matky chyba.
Môj muž, ktorý utiekol do zahraničia bol schopný dostať sa ku mne s titulom kostolného oppa (oppa z kostola, oppaa= starší brat) a nakoniec ma znásilniť. Potom v rozpätí asi troch mesiacov moja a môjho manžela rodina usporiadala naše zásnuby a svadbu a nasledovali môjho muža do Ameriky.
Avšak neskôr som zistila, že môj manžel už mal ženu a dieťa.
Môj manžel si ma vzal so zámerom využívať ma a celé tie nechutné časti ( po svadbe) začali. Môj manžel mi dával tabletky na spanie a praktizoval prostitúciu a obchodovanie v jeho dome. Či to už bol túžiaci Kórejec študujúci v zahraničí, beloch, černoch alebo Japonec jemu na tom nezáležalo, prijímal všetkých zákazníkov. Až do teraz to musí byť okolo 1000 ľudí ( ktorí ma napadli) v mojich posledných 20 rokoch manželstva.
Môj manžel mi prikázal, aby som nemala deti. Tri roky takto ubehli. Počas nich ma manžel znásilňoval a bil ma, aby ma skrotil a aby som ho počúvala. Ani som si neuvedomila, že som pripustila ľudí k prostitúcii (t/n: to bolo trochu nejasné) až po rokoch, kedy som mala môjho najstaršieho syna. Žila som neustály horor môjho manžela nechávajúc sa biť pre nezmyselné veci a potom sa iba roztiahnuť na podlahu. Dostala som bitku, lebo podľa neho bolo jedlo príliš horúce, nebolo príliš dobré, môj spôsob rozprávania bol nevďačný, odvrávala som a kvôli tomu som bola zastrašená a žila som ako otrok v Amerike. Keď mi povedal, že niekto čierny alebo Mexičan sa ma chystá zajať, mám ostať v jeho dodávke. Ja som mu verila a ostala som vo vnútri a čakala som aj 10 hodín.
Nevedela som hovoriť po anglicky a stala som sa pre môjho manžela skroteným idiotom. Môj manžel sa do obchodovania so sexom nedostal kvôli peniazom. Bolo to jeho povolanie a začal s tým už veľmi dávno.
Vzal prácu ''pastora'', takže ostatní verili jemu a jeho zovňajšku. Potom nadrogoval ľudí v kostole a oni sa stali závislí od drog, takže mohli spoznať a navštíviť aj jeho druhé ja. Nikto mi neveril a radšej verili môjmu manželovi, ktorý sa správal, že by daroval aj pľúca ako pastor, ba viac, spôsobil to, aby som nebola schopná niekomu niečo povedať. Členovia mojej rodiny vedeli, že ma manžel bije a oni (ako moja matka a sestra) ho v tom povzbudzovali, aby viac pokračoval, aby ma skrotil. Kvôli tomu som cítila, že tu nie je pre mňa žiadne miesto aby som žila. A viac mätúce je to , že môj manžel a moji členovia rodiny boli znepokojení, že to tajomstvo sa môže dostať von, tak dopredu pripravili dokumenty aby ma poslali na psychiatriu v prípade, že by som hovorila alebo sa búrila. Aj keď som sa nijako nelíšila od siroty, nekonala som tak a dala som môjmu manželovi a mojej rodine pokoj, aby som ochránila moje deti. Takže som sa prirodzene nebúrila. Hoci som sa raz vykradla s výhovorkou a išla som do nemocnice, aby som dostala potvrdenie, že som mentálne v poriadku a zdravá.
A predsa som nemohla pokračovať v pozeraní na moje deti ako sú využívané a konečne som ušla. Tak to konečne dávame vedieť celému svetu. Moje deti boli vždy skľúčené, smutné, vyhýbali sa ľuďom a museli prísť domov hneď po škole. Ak neboli žiadny zákazníci môj manžel učil deti ako ich zaujať. A toto bol druh šialeného, robusného rodinného biznisu aký chcel. Moje deti a ja sme boli napadnuté tiež mojim svokrom, ktorý bol pastor a stretávanie sa s ním a jeho synom , mojím manželom - tiež pastorom, vyvolávalo vo mne pocit, že je to nefér, že som sa to pokúsila dosiahnuť a ukázať vo svete. Minulý rok som šla do 기자회견 ( v preklade niečo ako Reportérsky názor, predpokladám, že je to TV show) so svojimi deťmi a tiež sme boli vo všetkých správach, čo všetci viete. Nestarala som sa, či ukážu moju tvár alebo nedajú na moju tvár mozaiku. Tiež som mala interview v 그것이 알고싶다 (Chcem vedieť, že...) a iných vysielacích staníc a bolo povedané, aby som čakala na reportérov, ktorí ma kontaktuje ale zmizli bez kontaktu alebo nejakých noviniek. Pokúsila som sa kontaktovať všetky zahraničné stanice bez ohľadu či sú malé alebo veľké, ale môj muž z druhej strany vydával tlak a ja som bola v pozícii, kedy som nemohla ísť do zahraničia. Všetky články, ktoré boli jedného dňa naraz zmizli. Na druhej strane to znelo ako keby som si všetko vymyslela a šialene dookola skákala. Ak to nebola pravda ako som mohla, ja s tým veľkým strachom žalovať viac ako 30 ľudí. Mojich rodičov, sestru, svokra, synovcov, brata, švagrinú a jej rodinu - všetkých som žalovala. Dokonca od teraz budem pokračovať v žalovaní každého, kto poškodil mojim deťom.
Pokiaľ som žila s mojím mužom, tak sa mi vyhrážal, že zabije moje deti ak prezradím to tajomstvo a ešte ich začal biť pred mojimi očami. Keď môj starší syn mal 6 rokov môj manžel ho bil dokiaľ sa jeho dva predné rezáky nezlomili a krvácali, čo zapríčinilo, že omdlel. Aby sa uistil, že nebudem do toho zasahovať môj manžel niekedy vzal moje deti do samostatnej izby, zamkol dvere a bil ich. Bola som vystrašená, že moje deti môžu umrieť, tak som urobila všetko čo mi povedal. Bola som hlúpa a nerozumná.
Momentálne je pre nás veľmi ťažké takto žiť a nikto nám nepomáha ale sme šťastnejší, udávame ľudí, ktorí nás znásilňovali. Žalujeme len tých, ktorí nás nepretržite znásilňovali 7 až 10 rokov. Nemám plán na to, aby som žalovala aj tých, ktorí prišli len raz alebo dvakrát. Je to veľa cudzincov, ktorí prišli, ale ak by som videla ich tvár, tak by som ich spoznala. Títo cudzinci neboli donútení robiť nič a vlastne si užívali akty, ktoré páchali stretávajúc sa v tajnosti, takže nikto nie je schopný ich rozoznať. Takto si svoje tajomstvá uchovávajú. Ak niekoho stretnú, kto by ich napadol, vyhrážajú sa im videom, ktoré natočili s ním pri napadnutí/ znásilnení. A ja im môžem hroziť s tým, že znásilnili moje deti. Pretože je veľa ľudí (cudzinci, násilníci, atď), ktorí sú spojení, aj keď boli podozriví v posledných 2-5 rokoch, boli schopní zničiť všetky záznamy z počítačov a vyhnúť sa trestu.
Pretože sme boli súčasťou manželovej rodiny, keď ostatný z toho biznisu na nás pozreli, mysleli si, že vedieme silný rodinný biznis a nemusia sa obávať. Hoci keď nás vzali a delili si nás nemysleli, že to čo robia je zlé. Iba si mysleli, že jednoducho si zarábajú peniaze a jednoducho pracujú. „Sú to práve jeho deti, tak čo na tom záleží! Iba sa učia skôr!“„Aj tak to budú robiť keď vyrastú, tak aký je problém že to robia trošku skôr?!“ Toto bola ich logika, všetci členovia hovorili veci ako toto.
Spoznala som svet po tom, ako som utiekla. V ten čas som si myslela, že je tu zem a nebo. Myslela som si, že všetky ženy boli chytené do pasce ich manželmi a že všetci predstierajú, že žijú šťastne. Nikto nežil ako my a svet nie je nejakým temným miestom. Uvedomila som si, že svet sa stal viac priehľadný a po prvý krát som si uvedomila, že existuje viac ľudí, ktorí žijú morálne ako tých, ktorí robia zlé veci. Preto som nakopila svoju odvahu. Pretože toto nie je lož. Viem, že pravda bude odhalená. Avšak všetci policajti hovoria tú istú vec stále dookola ako keby boli roboti. Hovoria, že oni vynesú pravdu na povrch ako prvý ale hneď na to ako to povedia, tak zase hovoria, žeby ma mali rýchlo zatvoriť prípad, žeby som mala prestať žalovať, prepustiť ma a že nerozumejú prečo to všetko robím.
Preto stále vyzývam. Prosila som o odpustenie, že som bola hriešna žena a že som nebola schopná ochrániť moje deti. Dokonca som kľačala pred políciou. Žiadala som ich nech prosím vynesú pravdu na povrch o mojich deťoch. Avšak ako keby sa na mne smiali, povedali mi: „Od tej doby to nevyzerá ako keby sme komunikovali, nemám vám čo na to povedať!“ a zmizli. Nezáleží kde ideme, nevšímajú si nás viac ako chrobákov a kričia na moje deti: „Ukľudni sa! Hovor len vtedy, keď ti dám otázku!“ Zaobchádzajú s nami ako keby sme boli kriminálnici. Je neskoro pre moje deti, ale chcem im dať slobodu. Som tak neznalá a nie je tu nič čo by som vedela a nemám žiadnu silu. Aby som dosiahla pravdu mojich detí... Prosím, pomôžte mi, všetci...